Už od nepamäti sa víno považuje za výnimočný nápoj, ktorému už v
starovekých civilizáciách pripisovali božský pôvod. Tento lahodný
mok inšpiroval jeho známych i menej známych milovníkov na množstvo
múdrych konštatovaní. Veď kto by nepoznal IN VINO VERITAS – vo víne
je pravda či VINA DANT ANIMOS – víno dodáva odvahu (Ovídius). Na
víno sa dá nazerať aj vedecky, veď podľa Pasteura je
najhygienickejším a najzdravším nápojom. Zmienka o víne nechýba ani
v Starom zákone, kde sa možno dozvedieť VINUM BONUM LAETIFICAT COR
HOMINIS, čiže dobré víno rozveseľuje srdce človeka.
Víno preniklo aj do biblickej povesti, podľa ktorej pristál Noe,
jeho žena a synovia v sedemnásty deň siedmeho mesiaca ich putovania
so svojou archou pri hore Ararat. Jedného dňa objavil medzi kmeňmi,
z ktorých bola postavená archa, popínavú rastlinu. Zasadil ju do
zeme práve na úpätí Araratu. Po určitom čase bol veľmi prekvapený,
pretože rastlina vydala prvé plody. Noe ich otrhal a uložil do
nádoby. Aké bolo jeho prekvapenie, keď za nejaký čas zistil, že
nádoba namiesto hrozna skrýva v sebe lahodný mok, po ktorom mu bolo
dobre na tele i na duši...
Na víno nezabúdala ani staroveká mytológia. Víno malo svojich
bohov, ktorých ľudia uctievali a znášali im obety. Najznámejší je
grécky boh Dionýz, ktorý bol na juhu známy ako Bacchus, Sabazios,
Bassareus či Lyanos. Jedna z legiend hovorí, že Dionýz sa
prechádzal so svojou družinou. V Lýdii stretol krásneho satyra
Ampela, ktorého prijal do svojej družiny. Pri jednej z radovánok
však Ampelos spadol zo splašeného býka a zahynul. Dionýz pre svojho
priateľa veľmi trúchlil, ale Zeus sa nad ním zľutoval a premenil
Ampela v krík vinnej révy.