Pestovanie viniča

Keď ľudstvo po prvýkrát objavilo hrozno, zrejme ešte netušilo, aké je to úžasné ovocie. No neskôr zistilo široké možnosti jeho využitia a iste nie nadarmo mu pridelilo prívlastok ovocie slnka a radosti. Nepochybne k tomu prispel čarovný nápoj vyrábaný kvasením hrozna – víno.

Každý vinár prirodzene túži vyrobiť čo najkvalitnejšie víno. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie takéhoto cieľa sú vhodné podmienky už pri pestovaní hrozna, ktoré nemožno s úspechom pestovať kdekoľvek. Medzi podmienky ovplyvňujúce chuť a kvalitu vína patrí najmä:

Odroda viniča

Vinič patrí do rodu Vitis, ktorý má veľa druhov. Najväčší význam pre výrobu vína má Vitis vinifera (Vinič hroznorodý), ktorý má niekoľko tisíc odrôd. Každá odroda má svoju vlastnú chuť, arómu, prípadne korenitosť, ktoré potom prechádzajú do vína a dávajú mu odrodový charakter. Okrem odrody viniča sa vyžaduje aj vhodný podpník, do ktorého sa odrodový vinič zaštepí. Podpníkový vinič patrí tak ako Vitis vinifera do podrodu Euvites, pričom najčastejšie sa používa Vitis berlandieri, riparia alebo rupestris, ktoré sú odolné proti voške viničovej.

Zdravotný stav hrozna

Dobrý zdravotný stav hrozna je veľmi dôležitý, ak chceme získať kvalitné víno. Hrozno musí byť zdravé, dobre vyzreté, preto sa musí vinič počas vegetácie ošetrovať dovolenými prostriedkami. Nahnité alebo inak poškodené hrozno stratí charakteristickú chuť a vôňu odrody. Iná situácia je, keď je hrozno napadnuté ušľachtilou plesňou Botrytis cinerea a nastane tvorba hrozienok. Považuje sa to za výhodu a na tomto princípe je založená výroba niektorých vín, napríklad tokajských.

Doba zberu hrozna

Podľa nového vinárskeho zákona sa z hrozna čistých odrôd, ak má menej ako 160 g cukru na jeden liter muštu, môže vyrobiť len stolové víno. Aby sme mohli víno považovať za kvalitné, musí mušt obsahovať 160 g cukru na jeden liter muštu. Vína osobitnej kvality vyžadujú najmenej 190 g cukru na jeden liter muštu i viac. Z toho vyplýva, že doba zberu je veľmi dôležitá a pre vinohradníka je výhodné, ak oberá hrozno čo najneskôr, aby dosiahlo čo najväčšiu cukornatosť.

Množstvo úrody

Čím je menšia úroda na jednom kre, tým má víno viac charakteristických vlastností, lepšiu chuť a kvalitu. Pri nadmerných úrodách sa silno zníži charakter odrody vína. V niektorých krajinách (napríklad Francúzsko) je úroda hrozna z jedného hektára obmedzená na určité množstvo. Keď sa množstvo hrozna na jeden hektár prekročí, víno sa automaticky preradí do nižšej cenovej skupiny.

Poloha vinohradu

Vinohradnícke oblasti sveta, v ktorých sa pestuje vinič, sa nachádzajú medzi 30° a 50° zemepisnej šírky na oboch hemi sférach. Sú to oblasti s miernym podnebím, v ktorých priemerné ročné teploty neklesajú pod 10 °C a nepresiahnu 20 °C. V severných vinohradníckych oblastiach je teplota najdôležitejším fakto rom pre pestovanie viniča. Pri výbere miesta na založenie vinohradu je dôležitá teplota, keď vinič začína pučať. U nás je to teplota 10 °C. Táto hrani ca teploty sa volá vegetačná nula. Pri nej vinič začína svoj vegetačný cyklus. Pre vinohrady sú najlepšie polohy na svahoch. Podľa možnosti na južných, kde sa získava oveľa viac slnečného svitu ako na rovinách. Veľmi výhodné sú aj svahy chránené lesným porastom pred vetrami, ako napríklad svahy jazerných a riečnych údolí. Poloha vinohradov je jedným z kritérií pri uznávaní kvality hrozna.

Pôda vinohradu

Vinič nemá rád mokré pôdy, viac mu vyhovujú štrkové, pieskové, hlinité a alkalické typy pôd. Kriedové pôdy podporujú vysoký obsah kyselín v muštoch. Vinice na južných a juhozápadných svahoch s orientáciou radov zo severu na juh využívajú maximum slneč­ného svitu, preto v nich hrozno dozrieva skôr a vinič poskytuje kvalitnejšie úrody ako na rovinách. Poloha a orientácia vinohradu ovplyvňuje aj prevzdušnenie krov a pôsobenie mrazov, teda cel kový charakter mikroklímy.

Podnebie

Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Najdôležitejšie oblasti na pestovanie viniča nájdeme na severnej a južnej pologuli od 30° do 50° zemepisnej šírky. V týchto oblastiach je priemerná ročná teplota 10° až 20 °C. Viniču sa nedarí, ak je priemerná ročná teplota nižšia ako 10 °C. K dôležitým podmienkam patria aj vodné zrážky. Vinič síce vydrží aj väčšie sucho, pretože má hlboké korene, ale určité množstvo vody potrebuje.

Počasie

Najväčším nebezpečenstvom je mráz a krúpy, najmä keď vinič kvitne alebo keď hrozno dozrieva. Tieto nepriaznivé činitele môžu silno poznačiť výšku úrody a kvalitu produkcie. Rovnako aj vytrvalý dážď môže viesť k rôznym chorobám, napríklad peronospóre. Počasie nemôžeme ovplyvniť, ale čiastočne možno zmierniť jeho následky vhodným ošetrovaním viniča. Pre vinič je najlepšie pekné dlhé leto, teplé, nie však veľmi horúce. Výhodná je aj suchá slnečná jeseň, ktorá umožní dobré vyzrievanie hrozna a tvorbu hrozienok niektorých špeciálnych odrôd.