Výsledky vedeckých výskumov dokazujú, že vínna réva (vitis
vinifera, vinič hroznorodý) je staršia ako samo ľudstvo, aj keď jej
presný vek nie je možné určiť. Pozostatky po divokorastúcej réve sa
našli na mnohých miestach sveta, či už v Severnej Amerike, v Malej
Ázii alebo dokonca v Grónsku. Pravdepodobne pochádza z oblasti
okolo riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo
hroznové víno. Trvalo však veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po
celom svete.
Nápoj z vínnej révy uctievali už v starovekom Egypte, kde bol
určený len pre faraónske dynastie, ale aj v Grécku. Pre naše územie
však z vinárskeho hľadiska pripisujeme najväčší význam Rímskej
ríši, ktorá pri svojej expanzii šírila vínnu révu nielen po celej
Európe, ale aj v severnej Afrike.
Práve vďaka starým Rimanom boli založené aj vinice v povodí Dunaja.
V oblasti dnešného Slovenska sa ich zásluhou pestovali ušľachtilé
sorty viniča. Slovania pri príchode na naše územie už mohli objaviť
rodiace viniče. Traduje sa, že legendárny panovník Svätopluk zaslal
v roku 892 priesady viniča až do Prahy vojvodovi Bořivojovi a
Ľudmile, ktorá ich nechala vysadiť v okolí Mělníka, kde tieto
vinice dodnes existujú. Negatívny vplyv na malokarpatské vinárstvo
mal vpád Tatárov, ktorí zničili veľkú časť vtedy existujúcich
vinohradov. Opätovný rozvoj pestovania viniča a výroby vína
podporil uhorský kráľ Ondrej III. udelením rozsiahlych privilégií
vtedajšiemu Prešporku, ktoré napríklad oslobodzovali majiteľov
viníc od platenia daní kráľovskému dvoru a namiesto toho ich
nechali mestu.