Pôvod révy

Výsledky vedeckých výskumov dokazujú, že vínna réva (vitis vinifera, vinič hroznorodý) je staršia ako samo ľudstvo, aj keď jej presný vek nie je možné určiť. Pozostatky po divokorastúcej réve sa našli na mnohých miestach sveta, či už v Severnej Amerike, v Malej Ázii alebo dokonca v Grónsku. Pravdepodobne pochádza z oblasti okolo riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo však veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete.

Nápoj z vínnej révy uctievali už v starovekom Egypte, kde bol určený len pre faraónske dynastie, ale aj v Grécku. Pre naše územie však z vinárskeho hľadiska pripisujeme najväčší význam Rímskej ríši, ktorá pri svojej expanzii šírila vínnu révu nielen po celej Európe, ale aj v severnej Afrike.

Práve vďaka starým Rimanom boli založené aj vinice v povodí Dunaja. V oblasti dnešného Slovenska sa ich zásluhou pestovali ušľachtilé sorty viniča. Slovania pri príchode na naše územie už mohli objaviť rodiace viniče. Traduje sa, že legendárny panovník Svätopluk zaslal v roku 892 priesady viniča až do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile, ktorá ich nechala vysadiť v okolí Mělníka, kde tieto vinice dodnes existujú. Negatívny vplyv na malokarpatské vinárstvo mal vpád Tatárov, ktorí zničili veľkú časť vtedy existujúcich vinohradov. Opätovný rozvoj pestovania viniča a výroby vína podporil uhorský kráľ Ondrej III. udelením rozsiahlych privilégií vtedajšiemu Prešporku, ktoré napríklad oslobodzovali majiteľov viníc od platenia daní kráľovskému dvoru a namiesto toho ich nechali mestu.