Rača a vinohradníctvo

Rača leží na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát vo výške 174 m n.m. Je samostatnou mestskou časťou Bratislavy, od jej centra ju delí vzdialenosť približne 8 km a má zhruba 22-tisíc obyvateľov. Najstarší písomný doklad o Rači pochádza už z roku 1226.

Vznik obce a jej názvu

Obec Rača sa pôvodne označovala ako Villa de Récse (1322), neskôr sa stretávame s nemeckým názvom Rechendorf (1414), potom Retisdorf sive Reche, Recersdorf, Ratschdorf, z čoho napokon vzniklo pomenovanie RAČIŠDORF. Názov obce Račišdorf po prvej svetovej vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. V roku 1946 bolo obci dané pôvodné historické meno RAČA.

Symboly obce

Obec mala už od 16. storočia vlastnú pečať. Z roku 1558 sa zachoval obraz malej pečate zo "sigly" s iniciálami WS. Pod nimi je v renesančnom štýle vyobrazený skrížený kopáč a motyka. Erb Rače pochádza z roku 1605. Predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.

Račianske vinohradníctvo

Vinohradníctvo v Rači sa datuje od čias rímskych légií, ktoré sídlili pozdĺž rieky Dunaj. Je známe, že tieto légie okrem iného zakladali aj vinohrady. Skutočnosť, že aj najstarší obyvatelia, ktorí založili Raču – Račišdorf, boli vinohradníci, dokazuje to, že svoje obydlia stavali blízko vinohradov na úpätí svahov Malých Karpát.

Uhorské vína, teda i račianske, boli už v 11. – 13. storočí dôležitým vývozným artiklom. Popularitu račianskeho vína pre jeho vysoké kvality neskôr podporoval aj gróf Mikuláš Pálffy, ktorý svojimi stykmi napomáhal, aby preniklo na zahraničný trh. Takto sa dostalo až na viedenský cisársky dvor. O úctyhodnej tradícii račianskeho vinohradníctva svedčí aj donačná listina Márie Terézie z roku 1767 na červené víno pod názvom Račianska frankovka, ktoré získalo uznanie ako nápoj vhodný na kráľovský stôl a preslavuje Raču až dodnes. Hovorí sa, že cisárovná sa vďaka Račianskej frankovke uzdravila a priala si ju mať vždy vo svojich dvorných pivniciach.

Sľubný rozvoj vinohradníctva prerušila v roku 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky račianske vinice. Obnovovanie viníc trvalo v podstate až do dvadsiatych rokov minulého storočia, čo si vyžiadalo veľké pracovné i finančné obete všetkých členov vinohradníckych rodín.

Vinohradníci z Rače sa organizovali vo vlastnom spolku, ktorý napomáhal svojim členom v zaobstarávaní potrebných vecí na ich činnosť. Prevratné zmeny v práci a spôsobe života račianskych vinohradníkov zaznamenala družstevná veľkovýroba. V druhej polovici 20. storočia bolo založené jednotné roľnícke družstvo (JRD) a postupne sa začalo s prebudovávaním viníc a zavádzaním mechanizácie.

V roku 1998 bol založený Račiansky vinohradnícky spolok, čím sa obnovila historická spolková tradícia. Toto združenie sa stalo súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej cesty.