Víno a zdravie

Na otázku, čo je v živote najcennejšie, možno najčastejšie dostať jednoduchú odpoveď, že zdravie. Jedno krátke slovo, ktoré dokáže ovplyvniť každého z nás. Zdravie je pre človeka neoceniteľný dar, od ktorého závisí kvalita života. Je prirodzenou snahou všetkých ľudí chrániť si ho. Za stav svojho zdravia v rozhodujúcej miere zodpovedá každý jedinec, aj keď mnohé negatívne aspekty jednoducho nedokážeme ovplyvniť. Faktorom, ktorý však ovplyvniť dokážeme, je spôsob života.

Naše telo je neustále vystavované škodlivým vplyvom tzv. voľných radikálov. Sú to chemické spojenia, ktoré predstavujú pre naše bunky permanentnú záťaž. Patria k nim jedy v životnom prostredí, zvýšené UV žiarenie, fajčenie, stres, nadmerné požívanie alkoholu, zlá výživa. Ochranu nášho tela pred voľnými radikálmi zabezpečujú antioxidanty ako napr. vitamíny C, E, beta-karotén a v poslednom období na základe lekárskych výskumov veľmi odporúčaný koenzým Q 10.

Vedci pri skúmaní transportu živín (tzv. systém NTC) dospeli k záverom, že aplikácia antioxidantov je účinnejšia vo forme nápojov, ktoré prechádzajú žalúdkom kratšiu dobu ako pri iných formách aplikácie. Keďže zároveň revitalizujú črevnú flóru a vytvárajú optimálnu hladinu pH, majú takisto rýchlejšiu účinnosť. Výsledky takýchto výskumov podporili teóriu o blahodarných účinkoch vína na stravovanie. Dosiaľ zaužívané tvrdenie, že víno ako alkoholický nápoj spôsobuje civilizačne ochorenia, dnes celý kultúrny svet zavrhol a prikladá vínu takú vážnosť v stravovaní, akú si právom zaslúži.

Obsah fenolových látok vo víne v spojení s alkoholom je tou najúčinnejšou kombináciou pri ochrane organizmu pred srdcovo-cievnym ochoreniami. Konzumovať denne 2-3 poháre vína (predovšetkým červeného) pri hlavnom jedle znižuje hodnotu „zlého” cholesterolu a odbúrava voľné radikály, čo znamená, že účinok vína pôsobí rýchlo (zásluhou alkoholu) a víno sa prejavuje ako antioxidant. V súčasnosti sa pozitívnymi účinkami vína na zdravie ľudí zaoberajú okrem biochemikov, vinohradníkov, enológov aj lekári, čo len dokazuje oprávnenosť nového pohľadu na víno.

Hlavnou cieľovou skupinou, ktorá môže konzumáciou vína ovplyvniť svoje stravovacie návyky a tým aj kvalitu života, je predovšetkým stredná generácia tridsiatnikov. Nielen oni by však mali vedieť, že existuje vedeckým výskumom podložená teória „francúzskeho paradoxu”, ktorá potvrdila najmenší výskyt srdcovo-cievnych ochorení v oblasti stredomorského regiónu (u nás skoro každý druhý človek zomiera na srdcovo-cievne ochorenia), na čom má veľký podiel práve konzumácia červeného vína, ktoré bolo zaradené do pyramídy zdravej stredomorskej výživy. Rovnako je dobré mať na pamäti, že tam, kde sa konzumuje nadmerné množstvo živočíšnych tukov, 2-3 poháre vína k jedlu sú dobrým neutralizátorom nežiaducich voľných radikálov.