Životný cyklus viniča

Slzenie

Na prelome marca a apríla, len čo sa zohre je pôda v hĺbke 0,5 m na teplotu 3,5 – 7 °C a teploty vzduchu dosiahnu 10 °C, začína z rán po reze viniča vytekať miazga. Je to prvý prejav začiatku života vo vinohrade. Koreňová sústava načerpáva z pôdy vodu, ktorá prúdi do všetkých nadzemných častí viničového kra. Slzenie trvá 1 až 3 týždne.

Pučanie

Jeho začiatok sledujeme na viniči v podo be „nalievania púčikov", ktoré zväčšujú svoj objem. Šupinky na púčikoch sa otvá rajú, pod nimi nájdeme hnedo zafarbenú vnútornú plsť. Púčiky v tejto fáze voláme včielky. Sú veľmi krehké a ľahko sa odla mujú. Rovnako sú citlivé na neskoré jarné mrazy. Intenzita pučania závisí od teploty vzduchu a pôdy, podobne aj od postavenia púčika na viničovom kre. Pučanie trvá v priemere 50 až 60 dní. Po vypučaní púčikov nastáva intenzívny rast letorastov. Zelené letorasty spočiatku čer pajú živiny z podzemných orgánov viniča, neskôr sa energia na rast získava z procesu asimilácie, dýchania a transpirácie zelených častí krov.

Kvitnutie

Je najkratší, ale veľmi dôležitý úsek vege tačného cyklu. Priebeh kvitnutia závisí od počasia, odrody a polohy vinohradu. Roz diely teplôt a vlhkostí vzduchu sú u nás každoročne iné. Kvitnutie prebieha zvyčaj ne v prvých desiatich dňoch júna, keď je priemerná teplota vzduchu 17 až 19 °C. Prie merné teploty počas kvitnutia nesmú kles núť pod 15 °C, pretože vinič by odkvital pomaly a neopelil by sa. Optimálne teploty na rýchle odkvitnutie a rovnomerný vývoj strapcov sú 25 až 30 °C. V priebehu dňa vinič kvitne od 7. do 11. hodi ny, najintenzívnejšie kvitnutie prebieha medzi 9. a 10. hodinou. Nároky na počasie sú počas kvitnutia veľké. Vinič obľubuje teplé, slnečné počasie bez väčších zrážok a silnejšieho vetra. Pri nepriaz ni počasia dochádza k spŕchavaniu – opadávaniu kvietkov.

Rast bobúľ

Ak pravidelne sledujeme vinič po oplod není súkvetia, získame dokonalú predsta vu o jeho zázračnej schopnosti prinášať plody svojho života. Rast letorastov je najintenzívnejší v priebehu druhej a tretej fenofázy. V tejto fenofáze letorasty viac hrubnú a v ich pazuchách začínajú vyras tať zálistky. Súkvetie sa rýchle zväčšuje a nastáva druhé opadávanie bobuliek, ktoré môže byť väčšie pri nedostatku asimilovateľného dusíka v pôde a pri suchom charak tere počasia. Bobuľky prestávajú opadávať po dosiahnutí veľkosti 5 mm. Farba bobúľ je na začiatku rastu intenzívne zelená, na povr chu bobúľ sú prieduchy, cez ktoré prebieha asimilácia. Obsah cuk rov v bobuliach je veľmi nízky (asi 1 %), obsah kyselín vysoký. Na jednoročnom dreve dochádza v zimných púčikoch k zakladaniu a diferenciácii nových súkvetí pre nasledujúci vegetačný cyklus. Fáza trvá 1 až 2 mesiace. V tomto období je vinič náročný na vodu a živiny. Koncom fázy sa vytvára na dolnej časti letorastov kôra, letorasty prestávajú rásť.

Zrenie hrozna

Začína sa mäknutím bobúľ a končí sa úplnou fyziologickou zre losťou hrozna. Veľkosť bobule sa nemení alebo sa mení len nepatr ne. Bobule mäknú a stávajú sa priesvitnými. Preto tejto fáze hovo ríme aj fáza nalievania bobúľ. Bobule prestávajú asimilovať, prijí majú len cukor vyrobený v listoch. Pretože rast bobúľ sa zastavil, spotrebúva sa menšie množstvo cukru, ktorý sa začína postupne v bobuliach hromadiť. Množstvo kyseliny jablčnej a vínnej sa postupne znižuje z maxima dosiahnutého na konci fázy rastu. Kyse lina vínna sa postupne viaže na soli, najmä vo forme hydrogenvínanu draselného. Obsah kyseliny jablčnej sa znižuje predýchavaním, pričom vzniká oxid uhličitý a voda. Soli tejto kyseliny sa tvo ria až ku koncu obdobia zrenia. Predýchavanie kyseliny jablčnej podporuje teplé a slnečné počasie.

Zelená farba bobúľ sa mení na zelenožltú. Modré odrody sa vyfarbujú do fialova až modročervená. Farebnosť bielych odrôd spôso bujú flavanoly, modré odrody „vyfarbujú" antokyánové pigmenty, ktoré sa počas dozrievania akumulujú v bunkových vrstvách šupky a v okrajových vrstvách dužiny. Bobuľa je zrelá vtedy, keď dosiah ne maximálne množstvo cukru, ktorý už viac nepribúda. V priebe hu dozrievania sa v strapinách znižuje obsah škrobu a klesá obsah vody – strapiny začínajú drevnatieť. 0 tzv. fyziologickej zrelosti hroz na možno hovoriť, ak sú semená hrozna schopné klíčivosti. Pre sto lové odrody je významnou konzumná zrelosť hrozna, keď pomer cukrov a kyselín umožňuje konzumáciu hrozna. Najdôležitejšia –technologická zrelosť hrozna nastáva vtedy, keď sú hlavné zložky muštu (cukor a kyseliny) v pomere vhodnom na spracovanie. Prezrievanie hrozna nie je v našich klimatických podmienkach pra videlné, nastáva iba vo výnimočne priaznivých ročníkoch. Ak sa ponechá hrozno na kroch po dosiahnutí plnej zrelosti, začína prezrievať – hrozienkovatieť. V tomto období dochádza k prerušeniu spojenia medzi hroznom a rastlinou v dôsledku zdrevnatenia a zaschnutia strapiny. Odparovaním sa stráca z bobuliek voda, čím sa ich obsah koncentruje a bobule sa scvrkávajú. Cukru v bobu liach relatívne pribúda, kyselín a trieslovín ubúda pre rôzne bio chemické zmeny. Prezreté hrozno je základom na výrobu prívlastkových a tokajských vín. V tejto súvislosti sa často spomína pôsobenie vláknitej huby Botrytis cinerea, ktorá v ušľachtilej forme roz rušuje šupku. Za daždivého počasia sa rast huby zvrháva na zhub nú hnilobu, dochádza k hnitiu hrozna.

Vyzrievanie letorastov

Koncom októbra sa ker viniča pripravuje na „zimné" obdobie zdanlivého pokoja. Rezervné látky vytvorené v priebehu vegetácie (najmä škrob a bielkoviny) sa premiestňujú do dreva a koreňovej sústa vy. Pestro vyfarbené listy opadávajú, leto rasty vyzrievajú, znižuje sa obsah vody v jednoročnom dreve.

Fáza znížených teplôt - obdobie vegetačného pokoja

Trvá od novembra do marca, v chladnej ších oblastiach sa predlžuje a naopak. Ve getačné pochody viniča sú vplyvom teplôt znížené na minimum. Touto fázou sa uza tvára jeden ročný vegetačný cyklus viniča, aby sa s príchodom jari začala jeho nová – ročná etapa.

ZDROJ: Hronský V.: Slovenské vína